História

    Naša odborová organizácia ten rok (2013) oslávila dvadsať ročné jubileum. Dvadsať rokov je pomerne dlhá doba nielen v živote človeka, ale aj v činnosti takej špecifickej organizácie, akou sú odbory. Za dvadsať rokov prešli naše odbory veľmi dlhú cestu pri obhajovaní záujmov a práv svojich členov a ostatných zamestnancov. Nestačí len povedať, že v roku 1993 mala Slovenská pošta priemerný prepočítaný počet zamestnancov 18 708 s priemernou mesačnou mzdou necelých 160 eur a v roku 2012 už len 13 740 zamestnancov s priemernou mesačnou mzdou 637 eur. Na druhej strane však práve tieto čísla potvrdzujú celú zložitosť a náročnosť 20-ročnej histórie podnikateľskej, zamestnávateľskej a odborárskej politiky a činnosti v Slovenskej pošte. 

Dovoľte mi preto, aby som v rámci tejto epochy pripomenula aspoň niektoré najdôležitejšie udalosti:

• 27. januára 1993 sa v Žiline  uskutočnil ukončujúci zjazd Federálneho odborového zväzu pracovníkov spojov, ktorý rozhodol o ukončení  jeho činnosti a o vytvorení dvoch nástupníckych odborových zväzov. Na tento zjazd nadväzovali ustanovujúce republikové zjazdy. Z Českej rady vznikol Odborový zväz zamestnancov poštových, telekomunikačných a novinových služieb. Za predsedníčku bola zvolená Eva Svrčková.  Zo Slovenskej rady vznikol Odborový zväz Spoje.

• Za predsedu Odborového zväzu Spoje bol zvolený Ivan Saktor. Za prvú podpredsedníčku zväzu bola zvolená Žofia Lehotská, predsedníčka Rady pošty,    a za druhú podpredsedníčku Marta Mináriková, predsedníčka Rady telekomunikácií. Za predsedníčku Rady PNS a ostatnej činnosti bola zvolená Iveta Komorovská.

• Delegáti ustanovujúceho zjazdu OZS schválili program, v ktorom vytýčili hlavné úlohy odborového zväzu: Dôsledne presadzovať a hájiť pracovné, sociálne a mzdové nároky a záujmy svojich členov, ich ľudské práva  a slobody. Stanovy odborového zväzu ustanovili organizačnú štruktúru zväzu, ktorej  základom sa stali základné odborové organizácie.

• Odborový zväz Spoje mal v čase svojho vzniku 24 175 členov združených v 125 základných odborových organizáciách. Medzi členmi odborového zväzu väčšinu tvorili zamestnanci profesijnej činnosti pošty, potom  telekomunikácií, poštovej novinovej služby a Poštového regulačného úradu.

• V rámci orgánov zväzu významná úloha pripadla radám profesijných činností, ktoré zastupovali základné odborové organizácie príslušnej profesijnej činnosti voči sociálnym partnerom. Zároveň mali výhradné právo koordinovať činnosť týchto základných organizácií.

• OZ Spoje sa stal členom KOZ SR a na medzinárodnej úrovni sa stal členom PTTI.

    Napriek tomu, že funkcionári  a zamestnanci nového odborového zväzu nemali skúsenosti so samostatným pôsobením, môžeme s odstupom času jednoznačne konštatovať, že  pri obhajovaní práv a záujmov členov i ostatných zamestnancov boli úspešní a pri kolektívnych vyjednávaniach boli rovnocenným partnerom vyjednávacích tímov zamestnávateľov.

    V priebehu prvého volebného obdobia z Odborového zväzu Spoje odišiel z funkcie  predsedu Ivan Saktor, ktorý  bol zvolený za prezidenta KOZ SR. V tom istom roku 1997 Slovenská pošta rozhodnutím zakladajúceho ministerstva presťahovala svoje sídlo do Banskej Bystrice.

    Transformačné procesy v ekonomike Slovenska v roku 1998, prechod na trhové podmienky a nízka výkonnosť hospodárstva SR mali veľmi negatívny vplyv na hospodárske výsledky SP, š.p., ST, š.p. a PNS, a.s., a vyvolali ťaživý dopad najmä na ľudí práce.

    Z uvedeného dôvodu odborové orgány, najmä rady  profesijných činností, museli riešiť predovšetkým naliehavé problémy v mzdách a zamestnanosti, v sociálnej oblasti, v pracovných podmienkach a v dodržiavaní predpisov a nariadení. Rada pošty sa podieľala na vypracovaní, resp. na novelizácii právnych predpisov poštových činností, uplatňovaní systému normovania práce, optimalizácii zaťaženia zamestnancov a efektívnosti pôšt. Prijímala a presadzovala stanoviská k Programu rozvoja poštových služieb do roku 2004 a k dokumentu Poštová politika. V návrhu Koncepcie transformácie SP, š. p., na akciovú spoločnosť Rada pošty požadovala upraviť postavenie Slovenskej pošty ako akciovej spoločnosti v úplnom vlastníctve štátu so zachovaním jej doterajšej činnosti a s prevodom majetku štátu do majetku akciovej spoločnosti. Jej zásadnými požiadavkami boli neprivatizovať majetok pošty a zvýšiť a posilniť rozhodovanie samotných „poštárov“ o ďalšom smerovaní Slovenskej pošty.

    V centre pozornosti Rady pošty bola tiež príprava dôležitého prvého zákona o poštových službách. Rada pošty poukazovala na to, že liberalizácia poštových služieb bude mať výrazný a negatívny vplyv na postavenie Slovenskej pošty a jej ďalší rozvoj, preto požadovala, aby sa hranica poštovej výhrady znižovala postupne v primeranom časovom horizonte. Závažnou požiadavkou bolo zaviesť do zákona mechanizmus kompenzácie straty pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby.

      V oblasti vývoja zamestnanosti Rada pošty považovala za prioritné presadzovať udržanie zamestnanosti. V kolektívnom vyjednávaní sa darilo dosiahnuť každoročne nárast miezd, a to nielen priemernej mzdy, ale  najmä  základnej mzdy.

    V tejto súvislosti pripomínam, že kolektívnym vyjednávačom zväzu sa podarilo v Slovenskej pošte, v prevažnej miere, vyjednať minimálne taký nárast miezd, aby reálna mzda zamestnancov neklesla. Je však pravdou, že to nešlo vždy  ľahko a bezproblémovo. Za všetky spomeniem len jeden príklad, keď nás negatívny postoj zamestnávateľa zvýšiť mzdy zamestnancov v roku 1997 doviedol až k príprave nátlakových akcií, kde boli zamestnanci pošty pripravení, že 18. dňa v mesiaci nebudú vyplácať sociálne dávky. Vzhľadom na aktívnu podporu našich členov a zamestnancov Slovenskej pošty, zamestnávateľ prehodnotil svoj postoj. Podniková kolektívna zmluva, ktorá zaručovala 13%-ný nárast objemu mzdových prostriedkov, bola nakoniec úspešne dohodnutá a podpísaná.

    Čo sa týka medzinárodnej činnosti, Rada pošty sa v tomto období zamerala najmä na veľmi dôležitý proces a to proces liberalizácie poštových služieb. Ako predsedníčka Rady pošty som sa zúčastňovala odborných zasadnutí Európskeho poštového výboru odborového zväzu UNI Pošta a logistika. Obdobne, vďaka dobrým partnerským vzťahom sme sa každoročne stretávali s českými kolegami, ako aj so zástupcami poštových odborov z Maďarska a Rakúska.

    Rada pošty intenzívne pokračovala vo svojej práci pri obhajobe hospodárskych a  sociálnych práv  členov OZ Spoje.  Počas III. zjazdu, ktorý sa konal v máji 2002 v Banskej Bystrici, delegáti zjazdu vyzvali Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, aby sa, v záujme zvýšenia účinnosti odborovej práce a efektívnejšej obhajoby záujmov členov oboch zväzov, naše zväzy zlúčili. Táto naša výzva sa však nestretla s pozitívnou odozvou ani počas nasledujúcich rokov, čo bolo a je na škodu zamestnancov Slovenskej pošty.

    Rada pošty aj naďalej vyvíjala významné aktivity, ktoré mali zabrániť privatizácii pošty. V tejto súvislosti sa uskutočnili rokovania s parlamentnými politickými stranami a vo výboroch Národnej rady SR, kde sa im vysvetľovali zásadné dôvody nesúhlasu s privatizáciou pošty. Výsledkom bolo schválenie Zákona o transformácii SP, š. p., na akciovú spoločnosť, v ktorom však bolo zakotvené, že prioritný investičný majetok slúžiaci na zabezpečenie univerzálnej poštovej služby možno predať len so súhlasom štátu.

    Za významný úspech Rady pošty možno považovať skutočnosť, že zástupkyne odborového zväzu p. Žofia Lehotská a JUDr. Marta Kužnárová boli zamestnancami Slovenskej pošty od 1.10.2004 zvolené za členky Dozornej rady Slovenskej pošty.

    Rada pošty zásadne vystúpila aj voči snahám urýchliť liberalizáciu poštových služieb na Slovensku od 1. januára 2007. Odborový zväz vyjadril svoje jasné zamietavé stanovisko aj k navrhovanému zlúčeniu Poštového regulačného úradu a Telekomunikačného úradu.

    Pokračovanie hospodárskych reforiem prinieslo zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie zamestnancov, zvýšilo sa daňové zaťaženie. Vplyvom rastu spotrebiteľských cien došlo k poklesu reálnej mzdy zamestnancov, čo vyvolávalo tlak na rast miezd. V oblasti zamestnanosti transformácia Slovenskej pošty, š. p., na akciovú spoločnosť so 100% účasťou štátu ku dňu 1. októbru 2004 spôsobila pokles počtu zamestnancov. Zmena organizačnej štruktúry podniku mala za následok prepustenie 588 zamestnancov.

    Nepriaznivý dopad vyvolaný týmito vplyvmi sa prejavil aj v našom odborovom zväze, kedy sa členská základňa poštárov v období medzi zjazdmi znížila o 3 300 členov.

    Od roku 2000 Rada pošty uzatvárala so zamestnávateľom Podnikovú kolektívnu zmluvu na trojročné obdobie. Okrem dohodnutého nárastu priemernej mzdy počas platnosti PKZ vždy dohodla so zamestnávateľom aj každoročný percentuálny nárast základných miezd. Po transformácií Slovenskej pošty bolo obzvlášť náročné vyjednávanie Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2006 – 2008. Bola to totiž prvá podniková kolektívna zmluva uzatváraná s akciovou spoločnosťou. Sociálni partneri najskôr nechceli ustúpiť zo svojich pozícii v otázke dohody mzdového nárastu. Podniková kolektívna zmluva bola dohodnutá až na základe rokovania s podpredsedom predstavenstva, ktoré si vyžiadala Rada pošty.

    V medzinárodnej oblasti bol náš odborový zväz aj naďalej aktívny. Predsedníčka Rady pošty sa zúčastňovala na podujatiach UNI Pošta a logistika, ktorých hlavnou témou bola najmä koordinácia spoločného postupu ohľadne liberalizácie poštového trhu.

    V máji roku 2005 bol odborový zväz hostiteľom pravidelného stretnutia predstaviteľov odborového hnutia poštového sektora krajín strednej Európy.                V spoločnom vyhlásení zástupcovia Nemecka, Rakúska, Česka, Maďarska, Chorvátska, Srbska, Macedónska, Poľska a Slovenska prijali výzvu vláde SR, aby upustila od urýchlenia liberalizácie poštového trhu k 1. januáru 2007. Odborový zväz naďalej pokračoval v udržiavaní a rozvíjaní dobrých dvojstranných vzťahov s partnerskými zväzmi z  Česka, Maďarska, Rakúska a Nemecka.

    Na medzinárodnom fóre, pod vedením UNI Európa, pokračovali aj naši odborári v prejavoch nesúhlasu s liberalizačnými snahami Európskej komisie, nakoľko proces liberalizácie poštového trhu nebol dostatočne odborne pripravený a neboli analyzované ani jeho dopady.

    V máji 2007 sa uskutočnil v Berlíne protestný pochod poštárov z 27 krajín Európy, kde odborári protestovali proti liberalizácii poštového trhu, nakoľko Nemecko v tom čase predsedalo Rade Európskej únie. Tohto podujatia sa zúčastnili aj odborári Rady pošty OZS.  Pochodu sa tiež zúčastnili aj poštári z Chorvátska a Švajčiarska. 30. mája 2007 pochodovalo ulicami Berlína 8000 poštárov v poštárskych uniformách a pod národnými vlajkami svojich krajín. Na čele sprievodu niesli transparent s heslom „Zachráňme naše poštové služby“. Našu rezolúciu prezident UNI Post odovzdal nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Výsledkom tohto postoja UNI bolo, že Európska komisia posunula úplnú liberalizáciu poštového trhu o dva roky – k 1. januáru 2011, pričom niektoré členské štáty, vrátane Slovenska, dostali výnimku úplne liberalizovať poštový trh až  k 1. januáru 2013.

    Vláda Róberta Fica rozhodla nepokračovať v urýchlení liberalizácie poštového trhu. Bola prijatá  novela k zákonu o poštových službách, ktorou sa okrem iného aj presnejšie vymedzilo, čo je predmetom poštovej výhrady. Európska komisia na základe sťažností alternatívnych poštových operátorov, vyvolanej prijatím novely zákona, však začala voči Slovenskej republike konanie. Vedenie Slovenskej pošty, ako aj Rada pošty preto vyvinuli maximálne úsilie na obhájenie záujmov Slovenskej pošty.

    V súvislosti s vývojom právneho konania, ktoré Európska komisia začala vo vzťahu k SR 17. júna 2008 a jej následným rozhodnutím v neprospech SR, bola situácia  v SP, a. s., veľmi zložitá, až kritická. Podstatou právneho konania bola novela zákona SR o pošte, ktorý údajne rozšíril monopol jej verejného poštového operátora, a tak mohol porušiť protimonopolné pravidlá Európskej únie o zneužívaní dominantného postavenia na trhu. Z toho dôvodu Rada pošty iniciovala celý rad rokovaní a stretnutí, ktoré prebiehali nielen s vedením SP, a. s., s Ministerstvom dopravy, pôšt  a telekomunikácií SR, Poštovým regulačným úradom, ale boli uskutočnené aj viaceré pracovné stretnutia v zahraničí.

    V priebehu tohto obdobia sa uskutočnili i rokovania s UNI Europe Postal & Logistics. Tento sa zaoberá poštovými a  logistickými službami a zastupuje viac ako 1 milión poštových zamestnancov v Európe, vrátane Slovenska. Svoju podporu aktivitám Rady pošty vyjadril v stanovisku, ktoré bolo zaslané priamo aj eurokomisárke pani Neelie Kroes do Bruselu.

    Dňa 6. októbra 2008  predsedníčka Rady pošty spolu s prezidentom KOZ SR PhDr. Gazdíkom a s vedúcim odboru medzinárodných vzťahov SP, a. s., Ing. Kollárom rokovali v Bruseli s eurokomisárkou pre hospodársku súťaž   pani Neelie Kroes. Upozornili ju na nepriaznivé dopady na hospodárenie Slovenskej pošty, najmä však na zamestnanosť a sociálne postavenie zamestnancov pošty, pokiaľ EK rozhodne v neprospech SR. Pani Neelie Kroes však odmietla tieto obavy, a  tým vlastne predznamenala aj rozhodnutie Európskej komisie, ktoré bolo v neprospech Slovenskej republiky.

    Slovenská pošta sa voči tomuto rozhodnutiu, ktorým sa z vyhradenej služby vyňali zásielky generované tzv. službami hybridnej pošty, odvolala na Európskom súdnom dvore. Po rokovaní predsedníčky Rady pošty s premiérom p. Róbertom Ficom a prezidentom KOZ SR p. Miroslavom Gazdíkom sa  k odvolaniu pripojila aj Slovenská republika.

    V decembri 2008 uzatvorili sociálni partneri Podnikovú kolektívnu zmluvu na roky 2009 – 2011, v ktorej sa zamestnávateľ zaviazal zvýšiť priemernú mzdu zamestnancov o 21% počas celej  platnosti PKZ a od 1. apríla 2009  zvýšiť základnú mzdu zamestnancov o 5 %. Slovenská pošta tiež pristúpila k Memorandu o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy, ktorú uzatvorila KOZ SR s vládou SR, s cieľom chrániť občanov pred ekonomickým, spoločenským a sociálnym prepadom.

    Rok 2009 bol pre Radu pošty z pohľadu obhajoby záujmov zamestnancov Slovenskej pošty veľmi náročný. V hospodárení Slovenskej pošty sa naplno prejavili následky celosvetovej krízy, ako aj dopady rozhodnutia  Európskej komisie, keď kľúčoví zákazníci Slovenskej pošty začali prechádzať ku konkurencii, k alternatívnym poštovým podnikom. Na slovenskom poštovom trhu okrem Slovenskej pošty pôsobilo 23 poštových spoločností. Začali sa veľké závody o poštový trh.

    Rada pošty sa taktiež vyjadrovala k novým predpisom týkajúcich sa rôznych oblastí, napr. BOZP, zmeny v odmeňovaní zamestnancov, centralizácie miezd, sociálnej oblasti, zmien v organizačnej štruktúre, požiadaviek na vyššiu ochranu poštových doručovateľov a zabezpečenia ich bezpečnosti a pod. Úsek ľudských zdrojov v spolupráci s Radou pošty nadviazal na úspešné aktivity z roku 2008 a aj v tomto roku zabezpečil pre zamestnancov Slovenskej pošty niekoľko vzdelávacích aktivít prostredníctvom rôznych projektov z fondov Európskej únie.

    Negatívne stanovisko zaujala Rada pošty k snahám vedenia transformovať väčšinu vlastných pôšt na poštu-partner. Slovenská pošta vypísala v júli 2009 verejnú súťaž na výber strategického partnera na transformáciu celkom 602 pôšt. Vzhľadom na vážnosť vzniknutej situácie Rada pošty rokovala s predsedom ZMOS-u a s predsedom Poštového regulačného úradu, ktorý na náš podnet do priebehu verejnej súťaže nakoniec zasiahol, čo malo za následok, že obstarávanie bolo v roku 2009 zrušené. Rada pošty pozorne sledovala aj stav projektov, zaoberajúcich sa optimalizáciou doručovacej siete (zriaďovanie doručovacích centier) a redukciou regionálnych poštových centier z 15 na 8. Náročné diskusie viedla Rada pošty aj za účasti predsedov základných organizácií, s vedením pošty o novom spôsobe výpočtu potreby pracovných miest tzv. Scalogramovou a Bodovou metódou, s ktorej uplatňovaním sme vyslovili zásadný nesúhlas, nakoľko nevystihuje skutočnú zaťaženosť jednotlivých pracovísk.

    Napriek záväzkom uvedeným v PKZ Slovenská pošta v roku 2009 stále odkladala zvyšovanie základných miezd a rozhodnutím generálneho riaditeľa Ing. Libora Chrásta bolo pozastavené aj vyplácanie pobádacej zložky mzdy administratívnym zamestnancom. Po dlhých, zložitých a náročných  rokovaniach  bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa o nevyplácaní pobádacej zložky mzdy zrušené. Dohodlo sa vyplatenie mimoriadnych odmien zamestnancom v prevádzke vo výške 200 € a ostatným zamestnancom vo výške 100 €. Napriek tomuto opatreniu Slovenskej pošty sa prvýkrát zaznamenal pokles priemernej mzdy. V oblasti zamestnanosti zamestnávateľ pripravoval racionalizačné opatrenia, následkom ktorých malo byť v roku 2009 prepustených vyše 500 zamestnancov. Po vzájomných rokovaniach sa zamestnanosť znížila o 227 zamestnancov.

    V roku 2009 sa uskutočnili už druhé voľby zástupcov zamestnancov do Dozornej rady Slovenskej pošty, a. s., v ktorých boli opätovne zvolené predstaviteľky Rady pošty Žofia Lehotská a Marta Kužnárová.

    V októbri 2009 bol Odborový zväz Spoje opäť hostiteľom stretnutia odborárskych predstaviteľov poštového sektora krajín strednej Európy. Za sociálne istoty poštových zamestnancov a kvalitnú poštovú službu – pod týmto heslom sa stretli v Senci zástupcovia poštových odborových zväzov z regiónu strednej a východnej Európy. Všetci prítomní sa pripojili ku „správe vo fľaši“, ktorú členovi Európskej komisie poslali účastníci nedávnej dublinskej konferencie. V spoločnom vyhlásení zástupcovia odborových zväzov požiadali Európsku komisiu, aby pozastavila uplatňovanie 3. poštovej smernice, pokiaľ reálne nevyrieši otázku financovania povinnosti univerzálnej služby a pokiaľ si jasne neodpovie na otázku, či chce ziskových poskytovateľov univerzálnej služby alebo kvalitné alebo dostupné poštové služby pre občanov a podnikateľov v Európe.

    Tak ako na medzinárodnej úrovni neboli jasne riešené relevantné problémy poštového trhu, tak aj v rámci Slovenskej pošty boli problémové oblasti, ktoré si vyžadovali zásadné riešenia, aby sa situácia hlavne v oblasti zamestnanosti a odmeňovania upokojila. Na vytvorenie lepšej pozície pri vyjednávaní nárastu základných miezd zamestnancov Slovenskej pošty  v roku 2010 Rada pošty pripravila Petičnú akciu, ktorou získala podporu skoro 9 tisíc zamestnancov. Aj vďaka tejto podpore bol na rok 2010 dohodnutý Dodatok k PKZ s vyše 9%-ným nárastom základných miezd zamestnancov od 1. apríla 2010.

    V tomto roku, žiaľ, Slovensko postihla prírodná katastrofa. Záplavy spôsobili rozsiahle škody na majetku Slovenskej pošty, obeťami sa stali aj poštári. Mnohí sa ocitli v priamom ohrození života, alebo boli bezmocnými svedkami toho, ako im voda ničí ich vlastný majetok. Obetiam povodní, ktorí sa ocitli v bezprostrednej núdzi, boli poskytnuté finančné prostriedky na zmiernenie následkov,  ktoré so sebou priniesla táto prírodná katastrofa.

    Odborový zväz disponuje Podporným fondom, ktorého finančné prostriedky sa používajú na poskytnutie nenávratných príspevkov členom odborového zväzu na zmiernenie mimoriadne zlej sociálnej situácie. Počas celého obdobia sa staráme aj takýmto spôsobom o našich členov a finančne im prispievame na preklenutie nepredvídaných životných situácií, na regeneráciu pracovnej sily formou rodinnej rekreácie v našom zariadení Spojár a pri prekonávaní dlhodobej pracovnej neschopnosti. Taktiež sú poskytované finančné príspevky ako pomoc pri zabezpečovaní prázdninových aktivít pre deti našich členov.   

    V oblasti vnútro – odborárskej činnosti sa začiatkom roka 2010 orgány zväzu pripravovali už na V. zjazd OZS. Na rokovaniach orgánov sa postupne ukázalo, že okrem odborovej solidarity a spravovania spoločného majetku majú obidve profesijné činnosti, teda pošta a telekomunikácie, čím ďalej, tým menej spoločného. Naši telekomunikační kolegovia pôsobili v privatizovanej spoločnosti so zahraničným spoluvlastníkom, kým Slovenská pošta ostala spoločnosťou v úplnom vlastníctve štátu.

    Orgány zväzu, po dlhom zvažovaní, nakoniec rozhodli o ukončení pôsobenia Odborového zväzu Spoje. Tento proces bol zavŕšený v novembri 2010 na ukončujúcom zjazde OZ Spoje. Ako nástupnícke organizácie vznikli dva samostatné profesijné zväzy pošty a telekomunikácií, ktoré začali svoje pôsobenie od 1. januára 2011.

    Čo sa týka situácie v Slovenskej pošte, racionalizačné opatrenia pokračovali aj v roku 2010. V júli 2010 bol odvolaný z funkcie generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Ing. Libor Chrást. K vymenovaniu nového vedenia Slovenskej pošty, ktorého predsedníčkou Predstavenstva a GR sa stala Ing. Pavlína Štefaničová, však došlo pomerne neskoro, až v októbri 2010. Hoci  sociálny dialóg so zamestnávateľom prebiehal aj v týchto sťažených podmienkach, bola situácia veľmi náročná a zložitá. Oproti roku 2009 stúpla síce priemerná mzda o 30 €, avšak hlavne z dôvodu zníženia priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, ktorý sa znížil o 479.

    Zložitú situáciu v Slovenskej pošte komplikovala aj určitá nestabilita manažmentu. Po predsedníčke predstavenstva a generálnej riaditeľke SP, a. s., Ing. Paulíny Štefaničovej nastúpila v marci 2011 do tejto funkcie Ing. Marcela Hrdá. Otvorene musím povedať, že hneď začali vznikať prvé rozpory vo vzájomnej komunikácii sociálnych partnerov, ku ktorým prispel aj postoj bývalého ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

    Dôležitým faktom bola aj skutočnosť, že v  tejto nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácii boli hospodárske výsledky Slovenskej pošty za rok 2010 po rôznych účtovných operáciách vykázané ako strata. Stalo sa tak prvýkrát po 18-tich rokoch existencie Slovenskej pošty. Nepriaznivé hospodárske výsledky spoločnosti sa následne stali hlavným argumentom zamestnávateľa, ktorým odôvodňoval kroky smerujúce k znižovaniu zamestnanosti a k odmietaniu zvyšovania miezd zamestnancov. Strata mala tiež negatívny vplyv na tvorbu sociálneho fondu.

    Okrem toho v septembri 2011 sa stala účinnou novela Zákonníka práce, ktorý mal negatívny dopad na činnosť odborov a bol ňou značne zúžený rozsah ich kompetencií. V takejto napätej atmosfére prebiehalo vyjednávanie Podnikovej kolektívnej zmluvy na ďalšie obdobie. Návrh kolektívnej zmluvy predložil sociálnym partnerom sám zamestnávateľ. Musím povedať, že tento návrh, okrem zákonom zaručených práv, neobsahoval navyše žiadne práva a plnenia pre zamestnancov, ani pre odborové organizácie.

    OZ pôšt a logistiky preto vypracoval k predmetnému návrhu pripomienky, ktoré vytvorili vlastne úplne nové znenie PKZ. Hoci s týmto návrhom nesúhlasili všetky odborové organizácie, zamestnávateľ sa rozhodol o podnikovej kolektívnej zmluve vyjednávať iba s OZ pôšt a logistiky. Nášmu zväzu pripadla týmto veľmi zodpovedná úloha nielen pred zamestnancami pošty, ale aj  pred ostatnými odborovými organizáciami. Po prvýkrát sa kolektívne vyjednávalo s podnikom, ktorý vykazoval stratu. Napriek všetkým týmto okolnostiam som toho názoru, že vyjednávanie PKZ Slovenskej pošty na roky 2012 - 2014 bolo síce veľmi ťažké, ale úspešné. K podpisu PKZ došlo v decembri 2011.

    Zložitosť a náročnosť situácie v tomto období potvrdil aj predložený návrh Podnikateľského plánu Slovenskej pošty na rok 2012, keď zástupkyne zamestnancov v Dozornej rade SP, a. s., nesúhlasili s jeho zámermi. V jeho zmysle sa malo prepustiť 960 zamestnancov a výrazne znížiť aj plánovaný objem mzdových prostriedkov. Zároveň bolo v návrhu Podnikateľského plánu na rok 2013 stanovené zníženie počtu zamestnancov v prepočítanom počte o 1000 a objem mzdových prostriedkov predstavoval sumu 95 559 tis. €. Dôrazne sme preto upozornili predstavenstvo na negatívne dopady vyplývajúce z takéhoto kroku, ktorý neprimerane zvýšil riziko vzniku možného sociálneho napätia v Slovenskej pošte. Napriek tomu bol podnikateľský plán schválený. Na ilustráciu tohto kroku, ktorý schválil aj jediný akcionár, uvádzam, že v súčasnej dobe je objem mzdových prostriedkov v Podnikateľskom pláne na rok 2013 naplánovaný vo výške 104.016 tis. eur, čo je viac o 9. mil. €.

    Poznamenávam, že okrem toho sa zástupkyne zamestnancov dostali do otvoreného názorového rozporu s Predstavenstvom Slovenskej pošty v súvislosti s vytvorením spoločného podniku s Poštovou bankou, ktoré vyvolalo vlnu oprávnenej kritiky aj u našich zamestnancov. Iniciovali zvolanie mimoriadneho zasadnutia Dozornej rady na 8. marca 2012, na ktorom bolo  Predstavenstvo upozornené, aby ďalej nepokračovalo v právnych krokoch, ktoré poškodzujú záujmy Slovenskej pošty. Tieto svoje obavy predložili  aj Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako jedinému akcionárovi Slovenskej pošty, ako aj bývalému ministrovi. Napriek tomu však akcionár konal tak, že umožnil ďalšie právne kroky smerujúce k zriadeniu a začatiu činnosti tohto spoločného podniku.

    Ihneď po ustanovení novej vlády sa náš odborový zväz obrátil na predsedu vlády p. Róberta Fica a následne aj na nového ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR p. Jána Počiatka, aby zabránili vedeniu pošty robiť také rozhodnutia, ktoré by boli v neprospech  Slovenskej pošty. Taktiež sme žiadali o urýchlené odvolanie predstavenstva a vymenovanie nového predstavenstva spoločnosti.

      Odborový zväz, tak ako vždy, v tomto čase zásadne nesúhlasil                    s pokračovaním hromadného prepúšťania zamestnancov, ktoré ohrozilo sociálny zmier, pretože vzrástla veľká nespokojnosť zamestnancov a nedôvera voči bývalému vedeniu SP, a. s.

    Po vymenovaní nového vedenia Slovenskej pošty v máji 2012 sa predsedníčka zväzu stretla s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Ing. Tomášom Druckerom, pričom sa obidvaja sociálni partneri zhodli na tom, že situácia je veľmi vážna. Dohodli sa, že problémy v zamestnanosti, starostlivosti o zamestnancov, ako aj v mzdovej oblasti budú riešiť spoločne a konštruktívne, aby sa vytvorili vhodné podmienky na udržanie sociálneho zmieru a zlepšilo sa postavenie zamestnancov Slovenskej pošty.

                                                                             Žofia Lehotská (15.3.2013, Plénum OZ PaL, Strečno)